Karty na stôl s Norom Dolinským
Moderátor Noro Dolinský spovedá politikov v kontexte aktuálnych spoločenských a politických tém.
Formát sa snaží nielen o klasický rozhovor, ale aj o odhalenie zákulisia politických rozhodnutí, konfrontáciu s faktami a kritickú diskusiu. Každá epizóda má jasný dramaturgický oblúk – od aktuálneho problému, cez otázky z pohľadu bežného občana až po dlhodobejší dopad rozhodnutí. Cieľom je priniesť politiku bližšie k ľuďom zrozumiteľným a priamym jazykom.
Karty na stôl s Norom Dolinským
Richard Maraček: Župy potopili malé obce
Use Left/Right to seek, Home/End to jump to start or end. Hold shift to jump forward or backward.
Ministerstvo regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) prišlo s inovatívnym projektom na pomoc najmenším obciam. Týkal sa vyše 1100 obcí s menej ako 500 obyvateľmi). Projekt by umožnil získať podporu vo výške 27 000 eur. V rámci projektu boli predschválené katalógy projektov (napr. chodníky, cesty, lávky, zeleň) vypracované v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. Celá administratíva bola zjednodušená na "zjednodušené vykazovanie nákladov", čím by starostom odpadla starosť s projektovou prípravou. Projekt bol ale bohužiaľ minulý týždeň odmietnutý hlasovaním v dvoch komisiách, čo znamená, že sa nebude realizovať.
Štátny tajomník Richard Maraček je sklamaný z postupu samosprávnych krajov: "Nerozumiem tomu, prečo župy vôbec váhajú pomôcť malým obciam do 500 obyvateľov,".
Želám vám príjemné pravdepoludne. Kým ministerstvo miny vedené Samuelom Migalom prizvukuje, že Slovensku sa darí čerpať eurofondy. Opozícia tvrdí, že sme najhorší z krajiny ve štyri. Návyške sú stále hra aj dve rezolúcie europoslancov, ktorí Eurókomisiu vyzvali, aby nám pre úroveň právne štátu boli európske peniaze pozastavené. V akkej kondícii je aktuálne čerpanie eurofondov, prečo nevieme dostihnuť rekordné PONSO? A prichádzajú do chudobnejších regiov skutočne dostatočné investície. Nežné diskus Karti na slov nažilo, odpovie štátny traumník myri pre investície, pán Richard Mášek, najtaj dobrý deň. Ďakujem pekne, že ste prišli do posu jednotky.
SPEAKER_01Ďakujem pekne za pozornosť.
SPEAKER_02Ďakujem pekne, že ste prišli. Viste v tejto funkcii niečo vyšok a nastupovali si v aprí minulého roka. Nauke náhodnejšie sa vaýtam. Prehroky ste pôsobili v súkromnom sektore v rámci financií investícií. Je niečo vás vojnej funkci prekvilo v rámci investícií štátu.
SPEAKER_01Myslím si, že by sme mohli byť rapidne rýchlejší, či už v prímaní rozhodnutia alebo v príprach niektorých materiálov ako analýza, a samozrejme komunikácia. V štátnej sprave je ďaleko dôležitejšia komunikácia. V prívátnom sektore, keď sa dve strany dohodnú o nejakom biznise sa ho realizujú. V štáte potrebujete konsenzus, veľa skupín, veľa akcionárov, veľa participujúcich strán, veľa stakeholderov. Naozaj ten participatívny princíp ja chápem, prečo je. Ale stojí veľa námahých a potrebuje veľmi dôkladnú komunikáciu. Preto vítam aj poznanie do dnešného štúdia, pretože nie je nič lepšie, ako osriemiť situáciu z našeho pohľadu, respektíve keď má opozícia iný pohľad, tak z ich pohľadu a vítam každú jednu možnosť sa vyjadriť odborne k téme, ako je čerpanie Eurofondov. Téma je komplexná, čiže máme asi možno málo času, ale poďme ho vyžiť.
SPEAKER_02Je to skutočne veľká téma. Ja som sa pre toho aj pýtal na odhod, lebo je to stále taký ešte v rámci tak koaličného-opozičného hodnotého sporu, či je dobrým vlastníkom štáta alebo súkromných sektor. Ja som sa na to týkal z hlediska investícií. Teda sú tu ešte veci, ktoré by štát mohol zlepšiť podľa vás a nakoľko vy na tom pracujete v rámci svojej funkcie.
SPEAKER_01Tak začali ste tou otázkou, že som prišiel zo súkromnej sféry. V súkromnej sfere som sa venoval transformačným procesom, transformáciám a krízovému riadeniu firiem. Čiže ja mám stále pocit, že je čo zlepšiť. A samozrejme musíme byť seba kriticky. Určite máme čo zlepšiť. My sme si vybudovali spolu s Európou komisiou tak komplexné a zložité procesy na to, aby sme čerpali Eurofondy, že im vyhovieť. Je veľmi, veľmi ťažké a potrebuje veľa flexibility a námahy, aby sme nimi prešli. Čiže samozrejme do budúcnosti aj Európa, aj my zdôrazňuje simplification, to znamená zjednodušovať. Poďme veci zjednodušovať, poďme veci robiť tak, aby ten obyvateľ a ten občan mal možnosť čerpať tie rofondy v regiónoch tam, kde ich najviac potrebujeme, a aby ich vedel čerpať rýchlo a efektívne. Tomu sme sa aj s pánom ministrom Miganom, respektíve s celým vedením ministerstva míry po našom nástupe. Rhodli venovať veľkú časť našich kapací.
SPEAKER_02My si prevehneme v rámci nášho rozhovoru aj celkové tie aspekty čerpania a zložitosti čerpania Eurofondov, ale ak dobrete zašne po tej politickej rovine. Ja som spomenul aj v rámci uvodu tie dve rezolúcie Európoslanc, ktorí vyzvali Európsku komisiu na pozastavenie Eurofondov, čo sa týka úrovne právneho štátu na Slovensku. Opýtam sa vás, veľmi priamo, na koľko je táto hrozba vážna, pretože opozícia z toho rozbov vážne operuje pomy v každej diskusi.
SPEAKER_01Samozrejme, že opozícia z tohto hrozbou operuje, pretože opozícia je súčasťovej vzniku. Treba si povedať otvorenie, že opozícia na rozdiel od iných štátov. Slovensko má tú vlastnosť, že sa chodíme navzážovať na Európsku komisiu a opozícia túto šanku využívať či už v Európom parlente, v komisii alebo v jednaní s jednotlivými riaditeľstvami. My na to potom narážame, keď sa snažíme dojednať a vyjednať lepšiu pozíciu pre Slovensko, či už v aktuálnom programovom období alebo do budúceho. Tie dve aktuálne rezolúcie ešte doklarujú aj to, ako pomaly funguje Európý parlament, pretože oni reagujú na situáciu z jesenia a zimy minulého roku. A než to prešlo všetkými procesami Európeho parlamentu, tak vznikli teraz dve nešťastné rezolúcie, ktoré naznačujú, čo by sa mohlo díť, ak Slovensko by pokračovalo, respektíve by nezastavilo niektoré procesy týkajúce sa hlavne právneho štátu.
SPEAKER_02Áno, to súhlasí. Skutočne, ako pravíte, tie rezolúcie narážajú aj na rušenie úradu na ochranu oznamovateľov. To bolo škrnuté. Ale zase je tam aj takisto formulka, že Slovensko oslabuje kontrolné mechanizmy a ochranu finančných záujmov Európskej únie a to už by sa mohlo týkať aj teda míry, nie len teda samotného ministerstva spravodlivosti.
SPEAKER_01To si ja nemyslím. My práve v úzkej spolupráci s UVO posilujeme kontrolné mechanizmy na úvo, ktoré jednak potrebujeme preto, aby sme zefektovnili čerpanie jednotlivých európov do regiónov a do jednotlivých rezortných oblastí. Na druhej strane. Tontrola musí byť a musí prebiehať, aby sme zabezpečili súlad našich procesov s euróskými požiadavkami tak, aby sme neprišli v korekciách peniaze, ktoré už boli zainvestované. V čase konsolidácie. Nie je dobre a vôbec je nemysliteľné, aby sme počítali s tým, že budeme povolovať, čo sa týka kontrolných mechanizmov. Pretože to je bumerang. Ten sa nám vráti nazpäť v podobe korekci. Keď obec alebo entita čerpajúca Európón musí vrátiť, či už 25 %, 10, ale sú aj 100% korekcie.
SPEAKER_02To je problém už pre túc, lebo samozprávou ešte jeden aspekt. Povedal ste, že nej spôsobom tejto rezolúcie ovplyvňujú aj vaše rokovanie vychodíte takuselu na rokovania s Európskou komisiou. Ako ovplyvňuje tieto rezolúcie teda vaše rokovanie, čím stiažujú tie rokovania.
SPEAKER_01No samozrejme, tým, že väčšina direktorátov, ktorým prichádzame do vyjednávaní v rámci tohto programového obdobia alebo budúceho. Vždy zdihne ten prst a povie, že treba vyvíjať aktivitu na to, aby sme vyhovali tým požiadavkám, na ktoré upozorňujú tieto rezolúcie, aby sme nepokračovali v tomto snažení. Čiže namiesto toho, aby sme venovali čas a kapacity na hľadanie riešení, čo sa týka čerpania vlastných eurofondov, tak musíme diskutovať tieto rezolúcie. Je veľmi nešťastné a naozaj apelujem na všetkých, ktorí majú potrebu chodiť sa sťažovať, či už do výboru regiónov alebo cez Parlament. Ži štáty, napríklad naši bratia Češi alebo poliaci, alebo maďari toto nerobia. Oni majú úplne iný prístup, oni sa pohľadajú doma, vydiskutujú si veci a do Bruselu idú s jasným názorom ako štát. A potom čerpajú ďaleko efektnej.
SPEAKER_02To znamená, aby sme uzavreli túto odnú časť. Trozba tu je, ale nie je nejaká reálna, že by slovensko mohlo priť za Eurofony.
SPEAKER_01Zatia v žiadnom prípade nie. Môžeme upokojiť všetkých občanov. Nediskutuje sa, že prídeme o eurofondy, nediskutuje sa maďarská cesta pozastavenia, nediskutuje sa ani cesta pozastavenia plieb, ale áno, tá hrozba tu je. Podľa toho, ako sa budeme chovať, ako budeme komunikovať s Európskou komisiou, ako sa bude vyvíjať situácia na Slovensku. Takisto bude potom aj Európa reagovať, ale momentálne žiadna hrozba nevrodi.
SPEAKER_02Načak, poďme sa venovať tomu čerpaniu konkrétne, pretože ako známe eurofondy tvoria vyše polovicu verejných investícií, to znamená sú veľmi dôležité. Pre naše investície a štátny rozpočet. Najmä opozíčné progresie na Slovensko. Najsodnejšia opozíčná strana hovorí o zlom čerpaní, o nepripravenosti, o pomalom čerpani Eurófonov. Hoví o prepadanie Eurofondov, že na niektoré peniaze môžu nám prepadnúť v rámci aktuálneho programového obdobia, aké sú vaše údaje.
SPEAKER_01Tak ja chápem opozíciu, že si hľada miesto, ako sa prejavi, čo sa týka vagende Eurofondov. Žiaľ ju sklamujem. Pretože po nástupe nového vedenia na ministerstvo míry, to znamená tímého ministrom, pánom Samuelom Migalom, sme zrýchlili. S trojnásobili čerpanie. Čiže najzákladnejší údaj, koľko sme vyčerpali. Celková obálka Eurófondov na Slovensku je 12,5 miliard eur a z toho 18% je dnešnému dnu vyčerpaných. Keď sme nastupovali na ministerstvo, bolo to niečo ako 5,5%.
SPEAKER_02To znamená už preinestovaných konkrétne na končové projekty, nie sú len výzvy.
SPEAKER_01Nie sú to. A ko by sme to rozdělili. Pesne tak poďme si povedať ten proces. Na začiatku, keď dostanete obálku, musíte vypísať výzvy, potom musíte podpísať kontrakty a potom musíte čerpať. A teraz výzvy máme podpísané, máme vyhlásených viac ako 91%, takže tam jsme na tom veľmi dobré. Samozrejme, mohli by sme byť lepšie aj s tým, ako je vrát, ale vravím, že mě je stále málo. Čiže máme nad 90% a čo sa týka podpisových kontraktů, máme viac ako dve tretiny. Máme 67%. Takže už máme dve tretiny nekontrahovaných. Takže vieme aj čo budeme robiť, aj s kým, aj ako. A teraz prebieha. Momentálne je stavebná sezóna veľa tých projektov, ktoré sa realizujú majú stavebnú časť, že využívame krásne počase, neprší, ale nám vyhovuje, že neprší. A tie peniaze tečú a každý týždeň sa to percentov čerpania zlepšuje a zlepšuje. To sú veci, ktoré sa týkajú Európov. Ako takých určite sa môžeme baviť aj o Eurófónov, od ktorých rozhodujú priamo samozprávy, respektíve úzdrovná. Romelíme to.
SPEAKER_02D sú určené na súkromné investícia na samozprávy, ale povedali ste, pán štátní, že 18%. Ale do roku 209 nám tam zostáva ešte teda asi 82% podľa toho, čo hovoríte. Podarí sa to stihnúť. Do roku 2029. Nie je to preca len už šímeničný termín.
SPEAKER_01My sme realizovali v minulom roku tzv. strednodobé prehodnotenie celého programu Slovensku. Čo to znamená? Znamená to, že Európa nás vyzvala vzhľadom k zmene geopolitickej situácii k tomu, aby sme prehodnotili čerpanie v jednotlivých oblastiach jednotlivých cieľov politik a našli peniaze, kde sa nečerpá dobré a presunuli ich do oblasti, kde by mali byť...
SPEAKER_02Ale reakovali si vyššie 1 miliárny.
SPEAKER_01A my sme reakovali 10% a toto nám Európa uznala. To má pre Slovensko niekoľko výhod. Jedná je, že môžeme čerpať až do 2030, čiže sme získali rok na viac, a k tomu máme uznali zálohové platby vo výške 1,4 miliardy, čiže sme odstranili dekomitement. Pre tých škarach ľudov, ktorí sú medzi nami, by som rád povedal, že naplnili sme cieľ na tento rok čerpania už dnešnému dnu, teda začiatku mesiaca a momentálne už čerpáme z tej alokácie, ktorá je určená na budúci rok. Toto je nevýdané, toto je prvýkrát v historii, že sme predbehli sme plánované hodnoty aj vďaka náročnému stredobému prehodnoteniu by som veľmi rád poďakoval všetk mojim kolegom z ostatných rezortov, ktorí boli do tohoto zapojení, či už je to doprava práca a školstvo.
SPEAKER_02Ten rok navíše bude stačí, teda do roku 2030, aby sa skutočne vyčerpali. Neviem, vy predstavením ste v investíciách vo financiách ako domá ste expertov. Myslíte si, že je reálne vyčerpať 100% z programu Slovensku do roku 2030, alebo vy ste na to nestavili Euro?
SPEAKER_01Ja by som stavil. Áno, by som stavil. A keď samozrejme štátna prax porovnaní zo súkromnou má tu možnosť hľadať výhovorky tam, kde by ich človek nečakal. Ale na druhej strane, poďme si povedať to, že my sme siniovali s mojimi resortnými kolegami na úrovni štátnych tajovníkov mesačné kontrolné dni, na ktorých si prechádzame agendy jednotlivých ministerství, a tam plánujeme na mesačnej báze až do konca programového obdobia, kedy ktoré ministerstvo aé hodnoty naplní, respektive odčerpa. A samozrejme máme ministerstva, ktoré budú hotové sčerpanie už v roku 2029. Máme ministerstva, ktoré plánuje ešte s intenzívnym roku 2030. Samozrejme sú projekty, ktoré sa môžu tom mechanizmom fázovaných projektov presunúť aj do budúceho programového obdobia.
SPEAKER_02S ministerstvo dovolete sa čierna ovce. Možno to by ľudí zaujímalo.
SPEAKER_01Tak ja by som hlavne vyzviol z tých, čo sú víťazí. Veľmi dobre sa darí čerpať ministerstvo dopravy. Panovi ministrovi rážovi sa podarilo rozostávať Slovensko a čerpá veľmi dobre, veľmi dobre čerpajú fondy Ministerstvo práce a školstva. Horšie sú na to ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia a musím sa kriticky uznať aj myri. V oblasti digitalizácie máme naozaj ťažkosti a samozrejme, veľmi detailne sledujeme to, čo robia naše radí partnerstva a kooperačné rady v území, pretože tamto čerpanie je naozaj nízke.
SPEAKER_02Povedali ste niekoľko zaujímavých fakto, môžeme sa venovať aj realokácii, 1,2 miliardy. Viste tam stanovili päť nových priorít, možno to by sme mohli popísať. Lebo a to spojíme so samosprávami, pretože v lete prebeľa taká búka, tesne potom, ako ste nastúpili v podstate do funkcie štátneho tajovníka, tak ako vyzerá tá revízia Eurofondov. ktoré oblasti ste dali na tú vyššiu priečku v rámci čerpania Eurofondov.
SPEAKER_01Samozrejme, reakcia na geopolitickú situáciu si vyžiada tú tému, ktorá sa volá, že defense, respektíve obrana, respektíve duálne využitie infraštruktúry. A toto je veľká priorita. Veľmi často zneužívana v mediach na to, že dávame peniaze do obrany. Ale ja si myslím, že postaviť cestu alebo postaviť zrekonštruovať most, alebo postaviť nemocnicu za evropské peniaze, ktorá má samozrejme duálne využitie. Či už v čase vojnového konfliktu alebo v čase mieru, je veľmi dobrá investícia a táto priorita je jedna z priorit. Ďalšou veľkou je konkurencia schopnosť, do ktorej patria investície do inovatívnosti, do zvyšovania inovativnost a dialanosti. Do toho, aby sme naozaj zlepšili Slovensko. Bohužiaľ zaostáva v perente v priemere, v perente investovaných peňazí, do vedecko technického rozvoja a inovácií. A tu každá každá jedna euro, každá jedna koruna pod starom. Investovaná týmto smerom je veľmi dobrým dobrou investíciou, pretože tam máme veľké veľké medzery.
SPEAKER_02Ešte k tomu čerpaniu poďme k tým konkrétnym číslom možno, pytam sa aj na tie konkrétnej oblasti, ktoré sú pre mýry. Peda ste ako ministerstvo zastrišuje tieto čerpanie v fondových špeciál ako štátny tajovník, ktoré oblasti sú také prioritné v rámci čerpania aj pre vás, ktoré projekty sú také. Pýtam sa za tých ľudí, ktorí nás momentálne sledujú, alebo budú čítať náš rozhovor, že teda čo môžu pocítiť za tiefony vo svojom okolí v rámci svojho života.
SPEAKER_01Tu by som rozdielil tie veci na dve skupiny. Jedna je napríklad to, čo robí ministerstvo dopravy, tie veľké investície, či už tunelvišňové. čiže infraštruktúrne projekt. Infraštruktúne diálničné prívát zaťaže. Ale potom pre mňa, ja každý týždeň sedím s mojimi generálnymi riaditeľmi a ich týmov a podpíšujem projekty, ktoré sú naozaj schvaované území. Evropa má názor, ktorý ja tiež vzdelám. Láne, to znamená decentralizovanie. Radi partnerstva na hockách, respektíve kooperačné rady. V okresných mestách vybraných do tzv. udržateľného miestného rozvoja. Vedia najlepšie, kam investovať peniaze a tam sa naozaj investujú peniaze priamo do regiónov. Čiže mám tu číslo, keď dovolíte na listovať.
SPEAKER_02No, aby sme to mali konkrétne, pretože my sme sa rozprávali, že ste predtýmto rozhovorom, by ste mi ukazovali takú tabulku, že ktoré kraje alebo ktoré mesta sú efektívne, pretože čerpanie jeho fondov, ktoré nie. Tak eventuálne môžeme prípadne popísať aj tento stavov.
SPEAKER_01Tak najprv poďme povedať, čo sa nám podarilo a potom povieme, ako to vlastne išlo, len keby som to vedelia nájsť. Áno, tak už máme. Čiže máme také číslo ako skoro 270 základných a stredných škôl a tri vzdelávacie kampusy bolo zrekonštruovaných alebo znovu postavených behom realizácií týchto projektov integrovaných územných strategií. Potom máme 63 000 mcových verejných budov a priestorov v cestovnom ruchu. Pot máme 750 000 mcových skvalitnenia biodiverzity a životného prostredia. Máme 15,1 kilometra kanál a voda. Čo je veľmi dôležité na Slovensku. Máme veľký deficit v oblasti kanalizácie od hospodárstva. Čiže tu každá jedna koruna. Máme 244 miestnych komunikácií, to sú hlavne druhé a tretie cesty, to sú tie malé cesty. Čiže máme 200 000 mvorcových športových ihrisk. Toto naozaj ľudia v tých regiónoch cítia.
SPEAKER_02Áno je tá moja otázka. To je to, čo robíme.
SPEAKER_01Pesne, čo robíme.
SPEAKER_02A čo sa týka tej spolupráce so samozprávami, pretože ja sa vrátim k tej otázke, ktorú som teda už následil pred niekoľkými minutami. Mimo leto, ja si pamiętam, bol tu už prezident UMS, pán Rybníček, alebo predseda Z Mosu, pán Boži, ktorí hovorili o zlej komunikácii v rámci UMS z Mosu a ministerstva miry. Tam išlo tých 200 miliónov. Tam išlo tých rok povedať, či sa ten problém už nejým spôsobom vyriešil.
SPEAKER_01Dobre, tak 200 miliónov boli sme, ja používám český bohemizmus našknutý zo strany územia, to znamená SK8 z most, že sme zamrazili 200 miliónov. Áno, 200 milionov bolo zamrazených, takisto bolo odmrazených. Keďže, jako jsem na začiat bol spomenal komunikace alfa omega celé práce, tak na začiatku bola velká kampaň přes všetky televíze, radia a komunikačné kanály. A i ja osobne nadšknutí, že sme zablokovali 200 milionov. Ani euro sme neobmedzili. Tam bolo miesto a čerpalo sa ďalej, tak ako by tých 200 nebylo zablokovaných. Keď se v oktobri alebo novembri tých 200 odmrazilo, tak zase nebola žiadna kampaň okolo toho, že sa odmrazilo. Čiže my jsme nemali žiaden negativny dopad. Tak jak bolo tých 200 zamrazených, tak bolo odmrazených. Čiže nakonec nám území ponuklo pomoc s tým strednosti v době, keď sa finalizovala stredno dobe presumovanie celého programu a nám poskytly pár desiatok miliónov na to, aby sme naplnili 10%, za čo im patrí vďaka. Čo sa týka rozdielov a sú veľké rozdelyany, sú welke rozdiely partnerstva na Vod. Woods majú administrativan capacity dostatočné na to. A samozrejme Európa ještě radí. Aby realizovali všetky projekty napríčců. A potom su tam ty kooperačné rady pri okresných mestách, tam je situácia menšed. Tým celkový program čerpa 18%, tak tieto integrované územné strategie je len 6. A to je velký rozdíl. A samozrejme, keď sa pozrieme na jednotlivé rady partnerstva, respektive kooperačné rady sú mezi obrovské rozdely. Máme k dnešnému dnu radu partnerstva, která čerp na úrovni 0%, čo je před posledný rok čerpania veľká hanba. Potom máme samozřejmě kooperačnú radu, ktorá čerpá na úrovni 14. Pomnáli ste pana primátora Rybnička, ale na úrovni 27% a Bratislava mesto. Teraz môžeme sa rozprávať, čím to je jedno evropské mesto kultúry, druhé sú električky. Samozrejme, ale medzi tými 26 radami, ktoré naozaj participuj, sú obrovské rozdiely a tu ja by som zase vyzval.
SPEAKER_02V čom je v čom je ten problém? Je to zložitosť procesov, je to nezáujem tej miestnej samozprávy, že ako vy to hodnotíte. Vy nejakým spôsobom aj komunikujete z toho radovárstva, ktorá má naprí nulové čerpanie alebo bolo tam aj tak.
SPEAKER_01Samozrejme, my sme členovia jednotlivých rád partnerstva, ako miry má zastúpenie.
SPEAKER_02A priamo v centre Daniel.
SPEAKER_01V čom je problém? Problém je, že obrovský problém vznikol hneď na začiatku. Prvých N rokov programu sa museli jednotlivé rády partnerstva dohodnúť medzi sebou, účastníci celých tých rád. Čo budú tie projekty, ktoré sa budú realizovať. Tam sa ztratilo strašne veľa času. A toto pretrvá. My sme tieto procesy schválovacie, tam myry vystupuje do role len administratívno-technické kontroly. My sme ich zrýchlili enormne. Na týždenej báze podpíšem desiatky miliónov eur, ktorí do toho idú. Keď sa bavíme ešte o území, rad by som spomenul jednu vec a tu by som naozaj povedal, že som veľmi sklamaný. A nie len ja celé vedenie mýry. My sme prišli s inovatívnym nápadom, ako zrýchli čerpanie, ako pomôcť najmenším obciam v regióne. Na Slovensku máme vyššie 100 obcí s počtom obyvateľov do 500 obyvateľov. My sme prišli s projektom, ktorý sa volá oživné malé obce, ktorý by umožnil malým obciám získať podporu vo výške 27 tisíc eur. Možno niekomu sa to zdá byť málo. Ale bolo to myslené ako pilotný projekt. Poďme si skúsiť, ako veľa malým obciám vieme pomôcť, aby aj oni konjunku. čerpať. A bohužel, a pred minulý týždň bežalo hlasovan v dvoch komisiách a dopadlo negatívne, to znamená, že sme neprešli a tento projekt sa realizovať nebude. Čiže teraz klamem 100 starostov malých obiec obcí na Slovensku, že nebudú realizovať veci ako sú chodníky, ako sú cesty. Dokonca sme vedeli za 27 tisíc postaviť aj lávku cez potok. Nie sú to veľké veci, je tam zeleň, sú tam zelené opatrenia, sú tam látové chodníky.
SPEAKER_02A čo je môže byť problém pre tie menšie obce, napríklad je spolu účasť v rámci financovanie. Ja to sa chcem opýtať, lebo 27 tisíc naozaj, ako pravíte, nie je možno z pohľad Bratislavy Košic, banke výce veľa peňazí. Prvá obci to môže byť veľa, ale tá spoločnosť sa tam rozhoduje.
SPEAKER_01My sme navrhli ten projekt tak, že sme predchválili projekty v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. Srobili technickú analýzu na to, aby sme naozaj robili reálne veci, na to, aby sme robili chodníky a cesty, ktoré sú naozaj chodníky a cesty, aby to boli dlhodobé investície. Dali sme si záležať na to, aby účtníctvo za tým podliehalo metodológii, ktorá sa volá z jednoduše vykazovanie nákladov. Teda, že sme odrobili celú prácu za to. Bolo to konštruované tak, že nebola potrebná žiadna spoločnosť obci. Žiadna, teda že nula. Čiže starostánky v princípe si podal žiadosť, dostal by peniaze, zrealizoval by danú stavbu, urobil by dôkazy, to znamená fotodokumentáciu hlavne, tie by predložil a mali peniaze zaplatené. Celá tá administratíva tým, že by to boli katalogizované, predchválené projekty, je veľmi podobná tomu, čo máte dneska v banke, že máte predchvalený úver SMS, vám príde, na druhý deň si ho potvrdi.
SPEAKER_02Čiže nešlo nejaké zložité projektové dokumentácie, lebo to je často takisto vyhrada.
SPEAKER_01Chceli sme byť rýchli, veľmi efektívni a lacný. No a čo nás skamalo? V rámci monitorovacieho výboru aj členov a komisií, týchto členov máme zastúpené a jednotlivé župy. A musím povedať, že áno, sú župy, vyzdvihneme hej, Trnávskú, pan župan vyskupič nám dal samozrejme zelenú a povedal, áno, som za. Potom samozrejme máme župy, ktoré boli výrazne proti, môžeme menovať. Potom máme župy, ktoré sa len zdržali. A potom máme župy, ktorí na jednej komisii sa zdržali a na druhej boli za, čiže niečo ako nerozhodnú. Teraz ja nerozumiem tomu, prečo župyc váhajú pomôcť malým obciám do 500 obyvateľov. To zvláštne skutočne. Keď my vysvetlíte vy, ja naozaj nerozumiem prečo. Na nás to stalo súhrneu súhrne, to bol objem okolo 18 miliónov eur, čo netvorí ani % tej našej obálky, čiže bolo to mlené ako pilot s tým, že do budúceho obdobia, aby sme sa snažili navyšiť tých 27 na väčšie číslo povedme 40, 450 tisíc, pretože pre tie malé obce 200-300-400 metrov hodníku alebo cesty, alebo lávka cez potok je veľká demonštrácia toho, že Európske fondy sa starajú o ten región. Ešte tu poviem, že mali sme to prediskutované dokonca na úrovni komisára Európskej komisie, pána Fita, ktorý v rámci svojej iniciaty Right to State podporuje právo na to, aby človek mohol zostať tam, kde sa narodil, podporuje rozvoj malých obcí, podporuje rozvoj regiónov, ktoré sú opustené, ktoré sú z les pripojené, či už fyzicky alebo digitálne, alebo akoľvek. Podporuje rozvoj regiónov, ktoré nie sú, ktoré zaostávajú za Európskym štandardom. Ale my sami doma sme si to neodhlasovali, no a ja sa lenne zostal na noči, prepláča otázku prečo.
SPEAKER_02Áno chudobnejšie, ako môžem pravom povedať, tak je takou dlhodobú strategiu Európskej komisie. Nie je to nič nové. Áno. Ale ja sa vrátim ešte k tej projektovej dokumentácii, le ako na vím napríklad pamiętam si, ako sedel tu na vašom mieste prezident OMS, primátor Trečina, pani Ridniček a hovoril teda aj o schváľovacích procesoch, že trvajú neveriteľne dlho, potom príjdú nejaké korekcie, nejaké opravy, opäť trvá dlho a preto tie obce, mesta a obce nie sú až také rýchle.
SPEAKER_01Áno, plne rozumiem tejto otázke. Čo sa týka projekt. Na projektovú dokumentáciu musí mať entita miestna, mesto obec, peniaze, ktoré investuje. Európa nezaplatí za projektovú dokumentáciu. Prečo prečo nezaplati? No preto nezaplí, pretože budeme mať potom šanóny plné projektovej dokumentácie a nič nezrealizované. Európu zaujímá, urobte si projektovú dokumentáciu, predložte nám projekt, my vám zaplatíme reálne reali. Tak ten projekt naozaj bude úspešný, musíme povedať. A to je to risk. Je to riziko, ale ako by som to povedal, je prirodzené. Keby sme nemali tie eurfódy, museli by sme si poradiť sami. Teraz my ich máme. Tak poďme to chápať, že to je pomoc, to je investičná pomoc. A tie peniaze, to sú granty, to nemusíme veľa krát vráť. Môžeme sa rozprávať o finančných nástroje, ale to je úplne. Čiže v momente, keď staviteľ stavia či už školu alebo cestu alebo čokoľvek iné, áno, musí mať projektovú dokumentať. V tom našom projekte ožive malé obce. Sme celú tú, ten kopec starosti z prípravov projektovej dokumentácie prevzali na seba. Sme vypracovali vzorové, predchválené cesty, chodníky a podobne. A toto by dostal ten starostá na stôl, čiže by mu odpadla starosť z projektov prípravov. Je to naozaj predchválená hypoteka, keď banka si zoberie všetky svoje náležitosti len dôžite občiansky preukaz a potvrdený ho príjme. Lebo banka má vaše údaje. Čiže my sme vychádzali z toho. Obce nemajú kapacitu, nemajú peniaze, nemôžu koinestovať. A toto všetko sme mali spracované do podoby kataló, ktorý sa predloži starostovi na ňom, aby si vybral a nechal schváliť svojim miestnému zastupiteľstvu, čo vlastne chcú, poradil sa a prišiel s tým, že naozaj toto chcem a dostal by tie peniaze.
SPEAKER_02Možno je to dobrá téma do predvolobných debat aj pre samotných šekov úciech blížá alebo primátorov a starostovci.
SPEAKER_01To už vôbec nerozumie, pretože starost každý starostáv ocenil, že ten župan, ktorý mu dal zelenú a náš pán minister, by mohli sa spolu ako ukázať a porozprávať o tom, ako ďalej. A my naozaj tento projekt sme chápali ako pilot. To znamená, že by sme chceli škálovať, či už aj na väčšie trošku obce, povedia do tisíc obyvateľov a samozrejme z väčším objemu peniazy, aby to nebolo 27 alebo viac.
SPEAKER_02Pášatne najoviek ja sa vrátim tie otázky z úvodu, ktorom povedal v rámci môjho úvodu. Prečo niečerpame tak ako Polsko, napríklad. To chodí do Polska vidí, že tam skutočne tie európske fondy sú preinvestované. To Polsku vyzerá nádherne, celé od severu až po juh. Prečo nečerpame, ako poliaci?
SPEAKER_01Narážame na niekoľko veci. Poliaci sa keď som nastúpal do funkcie, každý klapa po pleci, závať polský model bude zahriezdať.
SPEAKER_02Na vyšša spoločia, tak sa ne milý. Áno, 40%?
SPEAKER_01Poliaci majú úplne iný prístup k čerpaniu. Jednak, poviem tak, základný problém je v organizácii verejnej správy je 8 krát menej, než náš nás. Ke si prepočítate podiel samospráv, počtu ľudí v samosprávách a voči obyvateľom, tak ten rozdiel medzi našou ťažkou verejnou správou a Polskou je 8 krát, 8 násobov. To je veľký luxus. Oni sú naozaj väčší, majú ďaleko väčšie GDP, ako my máme my. Zase, keď sa človek na to pozrie pozornejšie, tak v prepočte na jedného obyvate to už až také zelené nie je. Ale čo si poďme povedať, ich organizácia cez gminy a vojstva je ďaleko efektívnejšia. My potrebujeme verejnú správu a to je počuť naprieč politickým spektrum. Ja vítam všetky aktivity, či už z MOST-u, SK8 alebo Unie miest, alebo iniciattivy mali obci, ktorí prichádzajú s návrhmi na organizáciu verejnej správy.
SPEAKER_02My o tom hovoríte, že ten proces treba zjednodušiť, prečo si nezobrieme príklad z toho, kde to funguje.
SPEAKER_01Bohužia, to ja neviem, prečo si nezobrieme. My si asi príklady berieme. SK8 a ZMO investovali veľmi veľa mesiacov a námahy a vydali pozičný dokument, ktorý hovorí o tom, ako sa má nebo nemá transformovať verejná zpráva. Že z toho pozičného dokumentu nevyplýva, okoliko sa zmenší. To kapacita tých ľudí, ktorí v tom systéme fungujú. A ako sa agilní alebo zoomlineí, pardon, že rozprávám anglickanizmu, ale zjednoduší a ztenší celkový naparát. Já jsem veľmi zvedavý na to, ako sa to bude robiť. Čo sa má robi, to znamená, reorganácia verejnej správy je áno, veľmi dôležitá pre Slovensko. Protože budúce programové obdobie bude narážať ešte väčšiny na ty limity, ktoré z něho vyplývajú. To je prvá vec. A druhá vec, ktorú by som vyzvýval. Poliaci historicky majú vybudovaný administratívny aparát, ktorý je ďaleko väčší než ten náš, na čerpanie Eurofondov. A má prístup taký, že postavia veľa vecí zo štátneho rozpočtu a potom ho ich fundujú v momente, keď Európa uvoľní peniaze. A to zase bohužel náš štátny rozpočet v čase konsolidácie neumožňuje. Nemáme v tom ani tradíciu aj v zadminulých obdobích a myslím programových období. A teraz na to narážame. Čiže poďme si povedať, že polský model, môžeme ho, novinári to majú radi, ľudia mi toho háčú na stôl, kedykoľvek ma stretnú, ale pre nás nie je ten model, ktorý nás pásí. Musíme plávať v tom bazéne, ktorý tu máme. My sme si ho navrhli, my sme si prišli s návrhmi, ako budeme čerpať. Nie je pravda, že len Európa nám dala sem tie zložité procesy. Veľka krát si to navrhujeme sami a potom sami nariekame, že ako je to veľmi zložití.
SPEAKER_02Pragmaticky Polsko má vyšší ekonomický rast, ale väčší štátny dlh. Teraz ma neskúšajte číslo, nespomenie z toho slavy, ale zrejme na úkor práve štátne od dlhu stavajú tie projekty a potom.
SPEAKER_01A potom inne financuje.
SPEAKER_02Dobre. Ten čas veľmi rýchlovíte, páš štátni tajovník, ale nekončíme ešte. Opýtam sa vás predsa, lebo už ste dospomenuli ten viacročný rámec na rok 2028 až 1944, už o tom rokujete s Bruselom. Aké sú tie priority Slovenska v rámci nového ďalšieho programovacieho obdobia.
SPEAKER_01Čo nás čaká? Čaká nás to, že budúce programové obdobie Európa reaguje na to, aký je aká je ekonomická situácia, aká je ekonomická sila a potenciál. Čiže situácia nie je taká ržová, ako bola pred N rokmi, pretože Polsko, Francúzsko a všetky veľké štáty nemajú tú výkonnosť. Jedna z najvynejších ekonomik mená parametrom percentu rastu je práve Polsko, ale Nemecko, Francúzsko je za nami. Čiže tá situácia z pohľad tých veľkých veľkých štátov je veľmi zlá. Čiže Európa hľadá spôsob, ako viac zefektívniť čerpanie. Čo robí? Spájajú všetky fondy. Keď hovorím všetky, to znamená tie fondy, ktoré prerozdeľuje míry, tie čo idú cez Ministerstvo podhospodástva. A všetky ďalšie do jedného mega superfondu. Takže dostaneme fond, ktorý pokrie všetky tieto oblasti ako jednotku. To je veľká diskusia. V Slovensku pripadá 19,9 miliardov eur. Čiže my máme zaujímavý objem peniazy a váciu. Samozrejme budeme ju musieť prerozdeliť aj na dotácie do agri sektora a samozrejme aj do toho, čo robíme momentálne. Veľkou prioritou do budúcna je konkurencichopnosť a to nahráva Slovensku, pretože, tak ako jsem bol spomínal, vedecko technický rozvoj inovácie na Slovensku sú určitě pod priemerom Evropy. A Európa celé světovo je na té úrovni, na které by jsme siadali, aby jsme boli. Čiže toto sú priority, které sa odrkadají v tom výjádročnom finančnom rámci. Budeme se snažit, na ministerství jsme vytvorili pan minister Michal, vytvoril novou sekciu, která je venovaná léprave tohoto výzročného finančního rámce, a NRP, čo je zkrátka pre národný a regionálny partnersky plán, čo je vlastně obálka, ktorá zastřeší čerpanie toho findu. Máme na to vymenovaného dokonca z plnomocnence vlády, takže téma sa venujeme veľmi intenzívne. Momentálne prebíhajú rokovanie o technických detailách, to znamená, aké percenty obálky musí byť flexibilné, aby sme vedeli zase reagovať na vývoj geopolitickej situácie, respektive ako dlho sa bude dať čerpať. Tu by som rád vyzdviol to a to je veľký imperatív, že ten program musí byť pripravený do konca roku 2027. A hneď od roku 2028 budeme musieť čerpať. A tak ako sme sa pred pár minutami bavili o tom, že ešte budeme dočerpávať súčasné programové obdobie, tak už bude nabiehať požiadavka a lokácia čerpať ten budúcí program. Tam vzniká objem 3,5 až 5 miliard, ktoré budeme musieť za rok vyčerpať. A to Slovensko nie je schopné. Všetci ľudia, ktorí sa pohybuj v oblasti eľov. Via, že Slovensko má limit niekde okolo 2,4,6 miliard. Takže tie roky 2029-2030 naozaj požadujú dvojnásobné čerpanie a toto je veľký problém, lebo tam hrozí dekomitment. Nám sa podarilo dekomitment, vrátenie peniazy do Bruselu odstrániť v tomto programu doby práve tým stredodobým preskúmaním a tu reviziou, ale tu budeme čeliť obrovskému tlaku. Neávidím budúcemu vedeniu mry, pretože v prípade dekomitmentu to bude mať na to vedenie a atmosféru na ministerstvo obrovského odby.
SPEAKER_02Politicky, ak to vezme, tak momentálne opozícia hovorí o potrebe zrušenia miry. Na základe toho, čo vy hovoríte, asi by to nebolýko.
SPEAKER_01Keď Európa. Pojďme dobre.
SPEAKER_02Politická agenda cestovného rucha športu v rámci konsolidácie a my vzniklo po roku 2020, že nie sú potrebné.
SPEAKER_01V predchádzajúcom programov období boli riadiace orgány jednotlivé ministerstva. Európa od toho upustila a zcentralizovala to pod jeden program Slovensko, ktorý zastrešuje momentálne 9 tzv. zprostredkovateľských orgánov, čo sú jednotlivé ministerstva. A teraz, keď Európa to ešte viac zhutňuje pod jeden dášník programového zastrešenia, tak my sa budeme zase si to deeliť. Na Slovensku je veľmi obľúbená taktika. Toto je môj Piesoček na ten minneša a toto je môj Piesoček. A práve toto Európa nechce. Európa chce byť flexibilná a využíva tie peniaze tam, kde sú treba, a bom aj tých siedmich rokov toho celého programového obdobia, chce byť schopná tomu na hovriť flexibilita, presúva tie peniaze medzi jednotlivými piesočkami. A ja by som tu naozaj apeloval na ten zdravý rozum. že keď Európa chce mať jednotný dážnik, jednotné zastrešenie celého programu, tak prečo by sme si vyrušili práve ministerstvo, ktoré to zastrešuje. Samozrejme, dá sa to dať na ministerstvo financí alebo na iné ministerstvo. Akurát, keď rozbieme ten tým ľudí, ktorí dneska na míry je, po jednotlivých ministerstvach, možno, že ztratíme kompetenciu. Našťastie to už nie je moja starosť, ani starost našenia.
SPEAKER_02Čebolo skutočne ešte veľmi veľa rát, akäť príjme pozvanie, lebo aj by sme sa venovali možno investíciám v konkrétnym regiónoch. Je to veľmi dôležité prešát ekonomiky Slovenska určite. Takže prešov ďakujem, mojom bol štátni najovnik Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Ráj Máraček, Ďakujem, príšlišku prišku. Ďakujem, na prijedlín, u vedenie.