Miroslav Řádek: Referendum skončilo v troskách

Jubilejné 10. celoštátne referendum o skrátení volebného obdobia sa skončilo neslávne. S účasťou na úrovni 16 % ide o druhé najmenej úspešné referendum v ére samostatného Slovenska. V najnovšej epizóde nášho podcastu sme sa o príčinách tohto výsledku rozprávali s politológom Miroslavom Řádkom. Podľa jeho slov za neúspechom stojí niekoľko kľúčových faktorov:

• Absencia vládnej koalície: Referendum od začiatku bojkotovali vládne strany.
• Nejednotnosť opozície: Hoci referendum podporovali, nedokázali sa stotožniť v intenzite kampane a stratégii.
• Polarizácia spoločnosti: Debata o referende sa opäť stala rukojemníkom nenávistných prejavov a neschopnosti strán konštruktívne diskutovať o otázkach, ktoré trápia občanov.

Jednou z najdôležitejších otázok, ktorú sme v diskusii otvorili, je samotná budúcnosť referenda na Slovensku. Je tento inštitút ešte stále efektívnym nástrojom priamej demokracie, alebo je potrebné prehodnotiť pravidlá?

Řádek naznačil, že Slovensko sa nachádza v stave, kedy sa referendá stali skôr bojiskom politických strán než vyjadrením vôle ľudu. Diskusia sa nevyhla ani kritike médií, ktoré podľa hostí často podliehajú polarizácii a neprispievajú k racionálnej argumentácii.

Transcript

SPEAKER_01 0:08

Čo má príjemné práve poludne. Jubiléné desiate cološátne referendum vere samostatnosti sa pre demokratov skončilo neslavne. Nenže sa referendum stalo predmetom kritiky vlastnej koalície, ale otázky o primierovej rade a úradi špeciálnej prokuratúry nezjednotili ani samotnú opozíciu. Ako sa neúspešne referendum odrazi na percentách demokratov. Bolo správne, že bola z oslav svetých stalá metoda a vyručená verejnosť a budeme podstaví na to ešte viac zbroji. Otaky som položil odpoviedam dne dnes politolok Miroslav Žádno vítaj. Politok Mostal Žadek z Tčianskej univerzity Aleksandra Dúčaka.

SPEAKER_00 0:45

Pekne pňa ďakujem za pozvanie.

SPEAKER_01 0:47

Ďakujem pekne, že ste prišli. Tie témi sú myslím veľmi aktuálne. Vátime sa na odak ešte k referendum. Túčasť skutočne bola neslavna, niečo vyššie 16%. Odčakávali ste takú malú účasť alebo možno aký bol váš typ?

SPEAKER_00 1:00

Predte si 15. Mám to overiteľné, mám to z online komunikácie, kde som teda tak odhadov, že 15. Ale pri som sa, že prišiel som na to takou veľmi jednoduchou metodou. Boli odhady o 26%, iné boli, že okolo 10%, tak som si povedal, že snaž bude fungovať zlatá stredná cesta, tak som si povedal, že áno tých 15 by mohlo byť a nakon sa to teda preúplo cez 16. Nie je to veľa.

SPEAKER_01 1:29

Nie je to teraz skutočne veľa. Čo môžu byť hlavné príčiny?

SPEAKER_00 1:33

Veste ich pomenovali už vo vašom úvodnom slove. Samozrejme, že od toho referendum nestala vážna koalia a takisto sa nešli v údokrach po trhať ani partni alebo sú opozície. Dostať mesí komus, ktoré slovo viac páči. Treba tiež už uviezť pre úplnosť, že ho iniciovala v podstate mimoparlamentná strana, ktorá získala pred tromi rokmi v parlamentných voľach okolo 80 tisíc hlasov. Za roka pol boli schopní vybierať 370 tisíc, ak ur nám prišlo 0705 tisíc. Takže ja vnímam ten keby až taký taký pohľadný tón v rámci hlavných medící, ktoré zdôrazňujú hlavne to, že to bolo druhé najneúspešnejšie refereum alebo referendum s druhou najniššou účasťou zaccelých 30 rokov. Ale ja to vnímam aj v rámci kontextu práve týchto súvislostí, že kto a ako sa na ňom podielal, participoval. Dieme sa rozprávať aj o znenitých otázokoch, ktoré otázky tam nemali byť, mali byť. Vizom sa, že mne trošku prekáža v jednej veci, a to bez ohľadu na iniciátorov referenta, či už tohto alebo toho, ktoré sme mali na Slovensku pred tromi rokmi. Máme to už také zaužívané, že hovoríme, že referendá sú ako keby politickou agitkou politických strán, ktoré za tým hľadajú zvidelenie, čo je pravda.

SPEAKER_01 3:07

Všetky opozíčné strany to robili.

SPEAKER_00 3:10

Od roku 94 drvivá väčšina z nich z výnikov dvoch, a to v prípade alianciu za rodinu v 15. roku, po prípade samozrejme, referendum v vstupe Slovenska do Európskej únie. Ale pred som nie na tom tak trošku na pozadívadí jedna vec, síce, že my sa to častokrát bavíme pri tomto stole o tom, že žijeme v polarizovanej spoločnosti, že sa tu snažíme niektoré otázky riešiť aj násilní. Takmer sme si zabili premiera. Novinári dostávajú náboje v bálkách. Na sociálnych sieťach je absurdná, nenávisť a neochotá sa zájomne počúvať a vôbec diskutovať. Keď máme tu príležitosť sa o niečo kultivovane vyjadriť, príde nejaká otázka a akéhoľvek druhu, tak z radu sa tvárime ako spoločnosť, že to referendum je také o ničom. Ja sa pýtam, teda, že o čom by malo byť referum, a nie dajme tomu o otázkach, ktoré tam boli v predchádzajúcom, alebo aj kultúrne etické téme, ako tomu bolo v 15. roku. Čo by sme také mali dávať do referendov, na čo sa pýtať.

SPEAKER_01 4:16

Možno niečo pozitívne, pretože niektorí aj vaši kolegovia analítici demokratom vyčítajú, že postavili to na nenávistie otázky, alebo na negatívnej atmosfére. Nedali tam nejakú otázku, ktorá by sa týkala konkrétnej napríklad ekonomickej situácie, aj keď vieme, že otázky od dania nemôžu v referende. Takže či demokrati nepremárnili svoju šancu týmto otázkami.

SPEAKER_00 4:37

Ja si myslím, že oni nereagovali na tú polarizáciu spoločnosti, ktorá tu je. A ja by som polemizoval s tým, že ktorý referenda je úspešnejší, pretože my máme aj referendá, ktoré sú organizované napríklad na úrovni obcí neviem, či bola niekedy nejaké regionálne referendum, mám pocit, že nie, na úrovni vyšších úzovných celkov. A práve úspešné sú referenda proti niečo. Zäčša na úrovni tých obcí, keď sa niečo deje napríklad so životnom, so životným prostredím, s nejakou spalovňou alebo s nejakým projektom, ktorý predstavuje environmentálnu záťaž, tak príjdú iniciátó, ktorí povedia proti, sme proti, sme to tu nechceme. Čiže ja si nemyslím, že majú vyslovene ako keby šancu na úspechne pozitívne ladené referenda, alebo tie, ktoré kasi navádzajú na to odpovedať teda áno. Čiže netrošku vadí na tom to, že sa tu úplne zhadzuje podľa mňa úplne štandardný politický aktivizmus, ktorý podľa mňa má priestor v každej kultivovanej spoločnosti.

SPEAKER_01 5:40

Ako vnímáte retoriku Jaroslava Naď a myslím, keď to bolo, viem rozpráva, len keď kolegyne redaktorky, že teda jednak že prezent Telejny ho vypísal čase dovolenie, možno za to aj média, pretože somu dostatočne nevenovali. To všetko je retorika Jaroslava Naď a prípadne kritizoval aj svojich niektorých kolegov okrem PSK z opozície, že mu nevenovali dostatočnú pozornosť. Ako vníte tieto jeho argumenty.

SPEAKER_00 6:05

Ako účelové, on sa snažil ako keby kasi vyveniť práve z toho neblahého alebo nieúplne optimálneho výsledku. Pridám sa, že neviem, že či sa ho niekto pýtal, že aký si želal výsledok, že či taká novináška otázka padla. Pretom sa, že sa mu nezachytil. Každopádne on už hľadá ako keby a v tom té možno. Tu by som hľad zase takéto nešťastné uchopenie tej témy alebo do povedanie tej témi cez negatívne nastavenie, pretože teda nie som Jaroslav, nie som ani černo demokratov, ani som nebol súčasťou tímu, ktorý zbieral alebo podpisy k vypísaniu za referená, ale veci sa dajú uchopiť pozitívne a byť na mieste Jaroslava Naď, tak by som hlavne zdôrazňoval práve ty okolo. Som to niekde mimo mimoň aj spomenul, že strana, ktorá skončila nie pod 5, ale pod 3% dokonca pre 3 rokmi, bez nároku na štátny príspevok, bola schopná zorganizovať aj nie určite veľkú, ale aspoň nieakú symbolickú kampaň k referendum a tie jeho vyjadrenia a argumenty sú už účelové a dovolím si s nimi aj nesúhlasiť, pretože prezident. Teraz dám bokom tú otázku, či mal alebo nemal vypísať otázku, ktorá sa týkala teda k možnosti rozpustiť parlament alebo skrátiť jeho funkčné obdobie, tak on z časového hľadiska naozaj mohol vypísať práve to referendum až na toto obdobie, pretože to referendum si vyžaduje svoj čas. A dokonca, ak by sme aj mali hovoriť o tom, že už je dovolenová sezóna, no tak zase nie sme všetci na dovolenke a ak by to referendum malo byť platné, tak by bolo platné aj v dovolenkom období. Možno k tomu už len doplním to, že ak sa pozrieme aj na tie samotné odmene, alebo myslím si, že Dokrati si nie celkom prichystali aj argumentácie, čo sa týka napríklad aj hradenia za referendum, knemu sa môžeme ešte dosť, pretože nie je to úplne také tiež v tej pozícii, ako to komentujú niektorí vládni politici, že demokrati to majú zaplatiť. Čiže to už boli taktické chyba demokratov. Keby počkali s odozdávaním podpisov napríklad na toto obdobie, kde by možno mohlo byť aj viacov, možno by to vyznalo tak okruhlejšie povezme nejakých 400 tisíc, tak by sa to referendum mohlo spojiť s jeseným termínom samosprávnych volieb, kde to mohlo pomôcť aj pozme, kandidátom a demokratov, alebo aj teda i kandidátov, ktorí kandidujú v širokých koláciách.

SPEAKER_01 8:51

Nemáte pocit, že skutočne demokrati všeobecne, ak nehoríme o referende majú tú svoju kampaň alebo retoriku postavenú práve na tej negatívnej atmosfére, už len hlboká orba napríklad už nevyvoláva nejaké pozitívne konutácie.

SPEAKER_00 9:04

Ľbokú orbu aspoň ja teda vnímam ako keby tak trošku apel na agrárny charakter Slovenska. Ja považujem a nehovorím to nejakom zlomysle, že my stále máme agránu alebo vedeckú identitu. A ten slogán sa ako keby pozitívne práve v tom hľade snaži snaži prihováť verejné mienke. Ale myslím si, že áno, že na to, aby mali byť demokrati, ale aj samotná Joslnať úspešnejší, mali by už začať svoju retoriku viac obrusovať a myslím si, že už nie je celkom úplný priestor na také radikálne vystúpenia aj spôsob retoriky, ako má práve aj ľudia demokratov.

SPEAKER_01 9:44

Prečo možno Jaroslovnať podľa vás neziskalú opozičných kolegov takú podporu. Hovorím PS ty nakon sa vyjadrili, že áno. Ale bol tu pán vyskupič pod predseda SAS minulý týždňa hovoril, že je to veľmi nepoctivé, keď tú prvu otázku vôbec dali tam, ktorú teda prezident potom nevyhlásil, čo sa týka skrátenia volebného obdobia a že skutočne, že on tu doslova povedal, že mohli to referendum stiahnuť, lebo vedeli, že idú do prehrátého boja a ušetriť krajiny milióny.

SPEAKER_00 10:10

Už keď to hovorí člen SAS, ktorá samotná vstupovala do parlamentu tiež s referendom zo šestimi otázkami, ktoré tiež vtedy nikto veľmi nepovažoval za relevné, že boli také potme ľudské, ale dobre. Ale dôvody sa dva. Poprvé, nie je tajom, že medzi opozičnými lídrami a v tomto prípade osobne, medzi Jaroslavom Naďom a Branislavom Grovingom nie sú dobré vzťahy. A ten druhý moment je, že tak SAS, liberácia SS a kresťanski demokrati z kádá si uvedomujú, že demokrati sú konkurencia, že by sa mohli uchádzať aj o ich hlasy. A že práve tieto dvecké strany sú tiež česne nad povedme 6-7% podľa ostatných prieskumov verejne mierky.

SPEAKER_01 10:58

Čebro mi robiť reklamu, pochopiteľné.

SPEAKER_00 10:59

To pochopiteľne nechceli dopriať somu konkurentovi nejaký zásadnejší politický úsek.

SPEAKER_01 11:04

Dobre. Možno ešte sa dostaneme na žádek k tým financiám, tých 10 až 12 miliónov eur. Jaoslav napriek tomu už viac som počul jeho argumentáciu, že dve tretiny z týchto peniazia skončil v peňaž tých ľudí, tých komisií, ako vnímáte tento argument, lebo vy ste sa chceli vyjadriť práve k tej retorike k financovaniu.

SPEAKER_00 11:23

S týmto dovelným súhlasia tiež to pripomínam, lebo ono to veľmi nezôrazňovalo pri tomto referendne v ministerstvo vnútra, ale dohľad som si tie údaje ešte z predchádzajúceho referenda a tam niekolo naozaj 60% určite ide ako odmeni práve tým ľuďom, ktorí si dobrovoľne počas letného víkendu prázdnového ide dosadnúť na celý deň do volebnej komisie, takže je to relevantná odmena za pre politicky aktívnych ľudí.

SPEAKER_01 11:51

A čo sa týka, lebo zachytil som vášho kolegu pana Kmelára v teatrojke. On teraz budeme parafrazovať presne tie slova si nepamätam, ale nevylúčil ani, že by mal Jaroslavna vyvoť nejakú svoju osobnú politickú zodpovednosť. V tomto zmysle to povedal, jediná to priestor momentálne podľa vás je to skutočne takým pochybením varosovať.

SPEAKER_00 12:09

Za mňa je to, že bude, lebo v zmysle toho, že buď majú za to vyvodiť zodpovednosť všetci politickí lídri, ktorí teda nemali za sebou úspešné referenda. Zaujímavé, že túto argumentáciu sme nikdy nepočili pri tých predchádzajúcich referendách, ktoré tiež skončili iba o 4% buddy vyššie ako práve toto ostatné referendum.

SPEAKER_01 12:33

Má tento inštitút na Slovensku zmysel pochopiteľne má. Je to najvyššia alebo jedna z vyšších voriem demokracie, keď ľudia môžu povedať svoj názor, ale vidíme skutočne iba jedno bolo platné. V tom roku 2003. Tam bola účasť vyššie 52%, tak sa nevilie maj to bolo veľmi len tak, to bolo takisto tesné. Malalo by sa už niečo robiť so zákonom.

SPEAKER_00 12:53

Dokonca sa špekuje, že či naozaj bolo platné.

SPEAKER_01 12:57

Ivan Kašparovčant niekde sa vyjadri.

SPEAKER_00 13:00

My siže robber Kalina, ktorý teda o tom veľmi silne pochyboval, ale je to už za nami, je to 20 rokov preča. Žijeme tu na dobu, ktorá umožnila to umožnilo ju práve úspešné referendum. Ja si myslím, že je to referendum tak, ako je nastavené, je nastavené správne. A to z toho dôvodu, že demokracia je nielen vláda ľudov, ale vláda väčšiny. Vždy sa vykladúvajú politické rozhodnutie aj na nižších politických úrovniach, hovoril som už komunálnej alebo samozprávnej politike. Vždy jednoducho sa príjma to rozhodnutie, ktoré chce väčšina. Ak by sme to kôrum dali nižšie, tak by to znamenalo, že by mohla rozhodnúť menšina o väčšine. A môžeme teraz špekulovať, že ak by sme mali povezme 30% kôrum, tak by to možno prilákalo pre sa príklad.

SPEAKER_01 13:49

To mohlo byť mobilizujúce novak.

SPEAKER_00 13:51

Možno áno, ale nie sme si istí, pretože videli sme, že jednoducho aj tak prišlo pri tých predchádzajúcich referenách, len 20% ľudí pri tých, ktoré sme mali v tchádzajúcich 20 rokoch. Druhá vec je, že keď zákonodávca dal referendum do ústavy, tak ja to vnímam tak, že tvorcovia ústavy nám dali možnosť rozhodovať o celospoločenských dôležitých otázkach. Napadlo podľa mňa, že príjdu politické strany a každé 3-4 roky si tu príjdu s referendum, alebo že politické strany, ktoré začínajú, potrebujú sa zvyditeľniť, tak si povedia, že chcú zorganizovať referendum, aby boli v prípád.

SPEAKER_01 14:34

Ale je to legitímne, je to zákonné, to znamená, preto som som možno aj pýtal, či je potrebné meniť pravidla k referendum.

SPEAKER_00 14:40

Ja by som ho buď nechal v tej podobe, ako je, alebo si povedme, že chceme len čisto zastupiteľskú demokraciu, pretože ak sa pozrieme napríklad už do susedného Česka, tam inštitú referenda neexistuje a nikoho netápi, že tam nerozhodujú o veciach verených. Je to inštitú, ktorý je skôr bližšie. Napríklad Švajčarsku, kde je veľmi často referendum aj na nižších politických úrovniach. Čiže my si tu zamieniame zastupiteľskú a priamu demokráciu. Máme jedno i druhé a myslím si, že nám to úplne nesvedčí. Ak by sme si dnes po 30 rokoch neúspešných referenci, že jednoducho tento inštitú sa neosvedčil, takže ho nebudeme používať, vypustíme ho zostať, tak by to bolo tiež legitímne. Ale toto asi pravdepodobne nebude akceovať zase verejnosť, pretože ľudia napríklad aj pri priamej vobe prezidenta ako funkcionár, ktorý nemá žiadne takmer exekutívne. Kompetencie povedia, že no ale my aj tak chceme voliť priamo. Tak a potom to vyzerajú tie voľby tak trošku ako výber kráľní trás.

SPEAKER_01 15:46

Ešte dovolte má žádak ešte jeden aspekt, a to je tá dĺžka zbierania podpisov. Demokratov oni začali asom strepozna od 29. septembra 2024. Zbierali 16 mesiacov a 18 mesiacov potom to podali do prezentského paláca prezidentovini felegrini tie podpisy. Nemôže to byť zneužívané, lebo už sme sa rozprávali o tom, že demokrati to hráli v podstate tie dlhé mesiace a nejakú udržiavacu kampaň pre svojich voličov.

SPEAKER_00 16:11

Jednášne to bola kontaktná kampaň. Dobre robená, dobre organizovaná, ich dobrovoľnícia členovia. Ten zber podpisov robili veľmi poctivo, pracovito. Len teraz prichádza ten moment, že dobre, toto je dopovedaný príbeh. No a teraz musí demokráci vysi ďalej. Pretože ešte stále majú rok do parlamentných volieb a je možné a bolo to aj vidieť čatočne na priesku vej, že jednoducho tým, keď odzdávali podpisy, boli na preferenčnom vrchole. Ak nepú z nejakou novú tému, tak ja pochujem, že sa na ňom udržia.

SPEAKER_01 16:50

A teda na túto tému uzavrieme tu otázku, ktorú som položil aj v môjom úvode, ako sa neúspešne referendum odrazí na percentách demokratov.

SPEAKER_00 16:58

Je pravdepodobne, že teraz by som očakával, že pôjdu jemne dole, ale to pravím hlavne z toho dôvodu, že pomýh je kontakt a okrílená pravda na Slovensku, že volič má krátku pamäť platí. Takže ja si myslím, že teraz to budú mať Demati ťažké sa udržať na tej úrovni tých 5%.

SPEAKER_01 17:19

Pre prešia z pohľad u koalície dostali koaliční politíci akýsi tron v druhu, že môžu to teraz stále pripomínať demokratov na ďalšej kampani.

SPEAKER_00 17:27

Oni si už našli aj argumenty na začiatku vôbe štártu toho referenda. Takže budú to môcť používať, ale ja by som skôr očakával, že to celá tá akcia už zapadne ako keby do zabúnutia aj pre vládnu koaliciu.

SPEAKER_01 17:41

Ďakujem za odpovede. Pár takme k tej druhej téme, to sú oslavy sviatku svetých cieľov a methodá na divine, tento rok bez účasti verejnosti. Rozhodli sa pod ústavný vysoký ústavní čínia správne, že tu verejnosť vyúčili z toho podvia?

SPEAKER_00 17:56

Ja tomu nerozumiem, prečo nie využívajú vládni politici v podstate na začiatku volebnej kampane tiež kontakt s ľuďmi.

SPEAKER_01 18:06

Aspoň v tej forme, ako to bolo pred rokom. Pamiętate si oni tiež boli t ľudia oddelení, ale bola to taká väčšia kontaktná kampaň.

SPEAKER_00 18:12

Lebo pamiátame si, že keď boli covidové roky a boli oslavy Slovensku národného spoločnik. Nečíťal hlavov. Vtedy to vyčítali hlavne v prezidentke, že teda to nebolo dôstojné a vhodné ten spôsob. Teraz robí vládna koalícia to isté. Pridn sa, že som z toho prekvapený, že nechápem, že kde to rozhodnutie vzniklo a predpokladal som, že práve na začiatku volebnej kampáne už sa budú chcieť aj vládni politici zahrievať a ako keby získavať práve kontakt s ľudmi.

SPEAKER_01 18:49

Minister Kaliák na tľovej besede po vláde ešte minulý týždeň argumentoval na tie otázky novinárov, že teda bolo to lacnejšie. Stojko do nejakých 300 tisíc. Tynuločná akcia stala 750 tisíc eur. To znamená, že je to vhodný argument pod vás.

SPEAKER_00 19:04

Ja si nemyslím, že vyslovene ľudia, ktorí teda majú nejaký vzťah k celovi a methodovi potrebuj atrakcie a jedlo a pí. Tam nemusela byť v nejakej veľkej mere organizovaná nejaká hostina aj pre ľudí. Ale myslím si, že aj ministerstva konkrétne aj ministerstvo obrány má predsa skúsenosť s organizáciou rôznych typov oslav. Hlavne ku koncuj svetovej vojny a rôznych bitiek na našom území, ktoré nestoja také veľké náklady. Takže tu si myslím, že zbytočne premeškali vládni politici príležitosť. Teda sa možno rozprávať aj s ľudmi a sedovia metodov.

SPEAKER_01 19:48

Ako ste poznamenali, tak skutočne je to taká zvláštnosť Roberta Fica, pretože nevynecha jedinú príležitosť, aby sa stretol. či už s ľuďmi, ktorí sú navození ako hovorí opozícia tými autobusmi, ale stále je to nejaký kontakt. Dokonca sa ani po atentáte neobmedzil. Stredáva sa dodnes s ľuďmi. Robí asi vrátky na čilo chránkárom. Ale teda, kde sa to tak mohlo zrodiť alebo k tomu to poradili? Ja neviem ako tú otázku položiť, že snažím sa to zaalizovať, že prečo takáto zmena.

SPEAKER_00 20:12

Vôbec netuším a to by bolo možno naozaj lepšie sa spýtať. Teraz nie som si úplne istí, že či bol organizátorom úrad vlády alebo ministerstvo obrání alebo že kto. Ale táto forma podľa mňa nie je úplne šťastná, lebo civil a metod sú predsa len nejaké naše národné ikony máme ich v ústave a robiť k ním ako keby takú súkrnú politickú py podľa mňa nie je šťastné.

SPEAKER_01 20:41

Presli nám Slovensku svojitnosť v roku 860. O tom by sme mohli za historické okienko nie je teda. My sme som rád, že tu mám politolog a komentujeme politické udalosti. Vláda oslavy komentuje ako pripomenutie si kresťanských hodnot. Opozícia hovorí o zneužiti sviatku pre politický boj, na čo je viac pravdu.

SPEAKER_00 21:05

Ja tu nechcem si vyberať ani z jedného, lebo obidve tie argumenty sú vecné a sú pravdivé, pretože na jednej strane je tu nejaký nechcem povedať, že my tuza alebo legenda, ale dobri, máme tu dve veľkole historické postavy a vieme veľa diskutovať, že do akej miery teda prispeli aj kru samostatnosti Slovenska, pretože oni majú preca len trošku väčší, širší civilizný rozmer. Považujeme za patronov Európy, nielen Slovenska. Ale samozrejme, tak ako sme sa rozprávali aj predsúčkovej referende. Toto je zase bod, kde si chcete urobiť svoje PR a vláda. Ona si tieto postavy vybrala, takže ja to považujem tiež za legitímne.

SPEAKER_01 21:50

Pre samotného primiera ma tento sviatok aj taký ešte hlubší význam ako tie hodnot. On sa pre dvoma rokmi prvýkrát na tom podujatí objavil po atentáte. Ale keby sme možno zaanalýzovali tak krátko jeho prejavy, ja to len tak zhriem. Tie prvé dva, z pred dvoch rokov a z predroka boli skôr ostavený hráci proti progresivizmu liberalizmu. Teraz skôr tam načrtol nejakú víziu dlhodobého dohodobej strategie krajiny, trošku ja v tom vidím nejaký nejaký rozdiel. Posunú sa rokina?

SPEAKER_00 22:21

Každopádne áno. On samozrejme nevynechal ísť tiež časti, kde teda kritizoval svoj názorový oponentov pozíciu a nevynichal niektoré aktuálne veci, pri ktorých by sa možno zrila metod čudovali, že prečo ich spomína práve pri tomto výročí, ale dobre je to jeho prejav. Kažopádne je dobré, že sa posúva v tom, ako keby ak chce ponúknúť verejnosti nejakú štátnickú víziu, napokon už myslím, že Slovenská akadémia vie, to odovzdávaný materiál, v ktorom by mala rokovať vláda. A ja predpokladám, že ten materiál môže byť, alebo myšlienky z neho môžu byť aj súčasťou volebnej kampány alebo že tej téme budú diskutované aj v najbližšom roku.

SPEAKER_01 23:05

Áno je to stratégia do roku 2040. Ono de facto, teraz v polete by mala prístovská akédia viec finálnou verziou. B tu pre seľá saky. A hovoril práve, že nebude to len nejaká zložka 60. 80 strán, nejakého, ako sa zvykne hovorí, teda papier zne všetko, ale že malo byť tam konkrétne veci. Zrejme tam bude veľa vecí nastolených aj v rámci kampány, ako hovoríte v roku 2027. Ešte sa predstavím pri opozícii. Opozícia doteraz neprižniesela nejakú iniciatu, aby oni sa zhostili nejako štátneho sviatku. Abúne. 17. november, ten organizoval to je zase protest. To je zase niečo nejaké negatívne, niečo protivárne. Nemala byť v tomto akčnejšia opozícia, nie je to nevyužitá šansa.

SPEAKER_00 23:49

Víte, ja vidím. Problém opozície je ešte o niečo hlubšie, lebo toto čo ste naznačili, teda že nemá žiadny spoločný rituál, kde to smer tých rituálov ma niekoľko počas celého roka kalendárneho. Ja si myslím, že bude musieť príjsť k nejakému úzok straníckému resetu z toho prostredia straníckého na pravého odstadu, pretože my tu máme hneď niekoľko konzervatívnych a liberálnych strán, ktoré sú rôzne rozdobé a nevyslala úplne najlepší, niečo najlepší. Opozícia vysela podľa mňa veľmi zlý signál tým, že nebola schopná podporiť práve napríklad aj toto referendum, hoci teda iniciované tým najmladším a najslabším článkom z pohľadu tej opozičnej zostavy. Čiže či už bude schopná opozícia zostaviť vládu, alebo opozičné strany zostanú opoznými stranami, tak jednoducho v tejto zostave a s tými politickými značkami si nemyslím, že sa dá fungovať aj v ďalších volebných obdobiach. Opoziční lidí sa budú musieť zámisieť, že vé konštelácii pôjdu, budú musieť politické strany rozmýšľať aj vo svoj vlastných nútrach, že teda či idú naozaj ďalej budovať tie značky straníka, ako tu sú, či už 15 rokov, 3 roky alebo si koľko. Za mňa tá konštelácia nie je nešťastná, je zbytočne rozdobá. No a z toho potom práve vychádza aj tá otázka, že na čo potom stavať nejaké identity možno nejakých strán, ktoré možno zídu z nejakého zlúčovacieho procesu. A tam už je potom otázka na tých samotných lídrov, že čo budú tie hodnot, čo identifikujú ako to, čo ponúknú a práve v verejnosti.

SPEAKER_01 25:42

Michal Šemečka, líder PSK pravidlé na svojich tlačových besedách hovorí o tom, že nie, že má ambíciu vymení Roberta Fica alebo, že ideme vymeniť Roberta Fica vo voľba v roku 227. Z toho, čo ste hovorili, je už správne opozícia, alebo dozela už opozícia na celistú a stabilnú vládu.

SPEAKER_00 26:00

No nedozela, pretože keď si pozrie, nie len to referendum, ale aj samotné powiedzme, nejaké tvorenie tiež tieňovej vlády malo tu vznikať programové vyhlásenie tieňovej vlády. Ale byť rokovania, už potom končé. Programové rokovania rok a pol. Ešte myslím, že pred minulý rok vo februári niečo také zaznavalo od jednej z opozných strán. Takže za mňa je vidieť, že sú tam veľké medzi a nielen v pripravenosti teda riešiť nejaké kľúčové témy naše krajiny, ale tie elementárne vzťahy medzi politikmi.

SPEAKER_01 26:38

Počkame si na ďalšie témy, ktoré tieto koaličné opozíčné vzťahy prinesú. Ešte otvoríme tú poslednú tému. To je Samitná Vánka práve nes začal je dnes a zajtra, d sa očakávať to gro tých rokovaní. Aj veľké očakávania sú od Donálda Trumpa, lebo nikto nevie, či od ňo môže čakať. Ale ja sa na to pozrie na odvod, tak dovolíte z toho pohľadu Slovenska, pretože stretli sa Juraj Bánár Pelíny a Roderfico a zhodli sa v podstate, že podporia všetky závery samu, ale na druhej strane nepodporia požičku ďalšiu požičku U krajine, je v tom rozpor.

SPEAKER_00 27:13

Ja to vnímam hlavne ako odkaz svojim vlastným voličom, keďže vieme, že vládne politické strany skôr oslovujú proúsky cítiacich alebo vnímajúcich ľudí, tak jednoducho by sa to dosť zle vysvetovalo najmä aj ministrovi zahraničných vecí, že teda koná sa takáto akcia a my zrazu ideme podporiť niečo krajinu, kde teda viacerí vládni predstavitelia sú skôr kriticky nastavení k úkranne smerom Ukrainy a dokonca, keď aj naznačil predseda vlády, že Slovensko súhlasí so vstupom Ukiny do Európskej únie, tak už to vyvolalo kontroverziu vo slovenskej národnej strany. Takže ide o hlavne o tému Ukrajiny a samozrejme, že by sa zle vysvetlovalo práve voličom a tiež aj vládnym. Práve v čase, ako hovoríme, často konsolidujeme, sme ochotní keby podporovať susednú napadnú tú krajinu.

SPEAKER_01 28:14

Dá sa očakávať určite od Andria Danka nejaké stanovisko koncom týždňa, pretože už ten minulý sumit kritizoval tými 5% HDP. Ale môžete sa aj k tomu vyjadriť, či očakávate od Andria Danka, nejakú kritiku.

SPEAKER_00 28:28

No vzhledom na to, že teraz ide vláda s nastavením tak, že nejde podporovať Ukrainu, tak predpovedam, že to prenechá mčanie možnosť nájde základ.

SPEAKER_01 28:37

Všechny záverečné dokumenty a tam v tom dokumentoch bude. Čiže ono dá sa nájsť niečo v tom čiti.

SPEAKER_00 28:42

Ak by si ich chcel veľmi vôdkách hrypnúť, no tak nejaký ten argument si nájsť môže, ale to podstatné, ako keby ten trón f ohľom peňazí pre Ukrainu už teda vládna koalícia vzala.

SPEAKER_01 28:54

Opä teda sa hovorí o 5% HDP. U nás ešte vláda to pripomína aj v súvislosti s duálnymi projektami, čo sa možno dá na jednej strane pochopiť, ale tie investície budú skutočne ohromne vysoké oproti tomu, čo bolo doteraz. Tak sú to podľa vás dobré využité peniaze?

SPEAKER_00 29:12

To je pream filozofická otázka. Je jasné, že keby sme nemali na Ukraine dlhotrvajúci konflikt, tak by takéto zbrojenia nevyhnutné nemuselo. Inak to cítia poliaci, inak to cítia maďar, žiaľ žijeme v čase, kedy v najbližších rokoch budeme žťí v bezpečnostnej nejistote. Dokonca úplne nie isté, že ako dopadne samotný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou a ten problém bezpečnosti bezpečnostne neskončí len so samotnou vojnou. Ak by aj došlo k nejakému mierovému usporiadaniu, pretože či už na Ukranine alebo v Rusku jednoducho bude množstvo zbraní, nemáme istotu, ako bude vyzerať politické usporedanie jednej alebo druhej krajiny. Je to naozaj nebezpečná vec, kedy žia v najbližších rokoch je ako keby lepšie, prezieravejšie byť ozbrojený, ako len čakať na nejaké lepšie časy, ktoré tu už čakáme napríklad aj v rámci konfliktu na U krajine už 5 rok.

SPEAKER_01 30:20

Otázka je, či Spojené štáty sú dostatočným garantom svetovej bezpečnosti po tých ich výpravach, teda Donálových, Trumpových výpravách.

SPEAKER_02 30:28

Nie sú.

SPEAKER_01 30:28

že teda preca len. Lebo existujú také názory, že v podstate lebo Spojení štáti tlačia na to zvyšovanie % HDP z rozpočtu na zbrojenie pre krajiny. že teda Spojené štáty to tak hrajú na seba, pretože majú viacero neúspešných vojenských konfliktov. Starší spomenúť Irán posledný, že teda či naozaj je vhodné zo strany európych krajín, ako len zo Slovenska, nalieba do toho systému toľko peňazí, keď nesanujeme len chyby Spojených štátov amerických.

SPEAKER_00 30:55

Ja poviem stručnosti dve veci. Poprvé, že ten vzťah Spojených štátov a Európy začal chladnúť už dávno, už nástom prezidenta Obamu. Keď nastúpil v 17. roku Trump, tak jednoducho sa začalo toísť krenie dôvera, ktorá sa ako keby zdôraznila v jehohom volebnom období. A niečo iné hovorí Trump, niečo iné hovorí napríklad jeho minister závranečných vecí Rubio. Jade Bans je absolúne antievropsky typ politika. Mohli by sme hovoriť veľa o tom, že prečo, ale čo z toho vyplýva pre Európu je, že by sa mala emancipovať geopoliticky, vojensky, bezpečnostne, nemá zmysel, aby sme sa pokusovali na len čisto z politického hľadiska. Mocnosť ktorá je na úplne jednom kontinente, to poprvé. A po druhé, mnohé európske krajiny, vrátane Slovenska má vojenské priemyselné kapacity na to, aby dokázalo nejakým spôsobom precenku napríklad aj Ruskej federácii. Nie som vojenský expert, neviem to úplne porovnať s Čínou a s Čínsku ľudovou republikou. Ale musím tiež doplniť, že keď som mal možnosť sa rozprávať o tejto téme s bývalým náčelníkom generálneho štábu pánom generálom SMekom, on to absolútne vylučil, pretože on povedal, že jednoducho verejnosť my ako ajci netušíme o možno 95 % aj zbraňovej výbavy, aj pripravenosti. My si ako civili nevieme úplne predstaviť, ako vojenský funguje na to. My si ho teraz analyzujeme politicky, ale z jeho pohľadu alebo podľa jeho skúsenosti ako profesionálneho vojka, ktorý viedol armádu aj v skutočných bojoch v Iraku, to je absolútne vyľčené. Ja sa priznám, že ale perspektívne, nájmanom, teda Spojené štáty veľa istoty neprinášajú.

SPEAKER_01 32:54

Čídri sa ale na tých samitok správajú trochu inak. Može v rámci jednotlivých europských krajín je tá kritika spomínam Pedra Sancheza, ten má konflikt s Donaldom Trump, ten odmietov dať viac peniaze na zbrojenie. S tým argumentom, že musel byť zásaho do sociálneho systému Španielska. Otka je: či prichádzame možno do obdobia, že takýchto vlastných kritikov bude viac a či vôbec má Európska únia tú silu voči Spojeným štátom.

SPEAKER_00 33:17

Ja si myslím, že Európa ešte prece len trpazlivo čaká, že prosto enfantá iba americkej politiky Donald Trump postupne od ide.

SPEAKER_01 33:26

O dva roky.

SPEAKER_00 33:27

Pretože už ide do druhej polovice svoj volín. On bude mať pravdepodobne. Jesné voľby do kongresu a do Senátu mu možno prístrihnú v základnom zbore v politických úvodzok kridivka a budeme vidieť, ako sa budú správať potom aj jeho najbližší ľudia práve, že JVN za Marko robili, pretože to sú potenciálni nástupcov. Čiže ja si myslím, že tak trošku prešľapujeme a čakáme, že čo. A chceme vedieť, že či naozaj ten kurz, keď nastaví Donald Trump, je niečo trvalé, alebo to bola len taká keby bláznivá jazda, že to bol len nejaký časový úsek.

SPEAKER_01 34:11

No otázka je, a tu už by sme si nažadok veľmi filozofovali, ale že aj víťazstvo demokratov vo volvách do kongru. Čá sa očakávať aj podľa prieskumu majú navrh, pretože je tam veľká nespokojnosť s Donaldom Trumpom. Je to asi jeden z najmenej obľúbených prezidentov momentálne po jednokrokoch. Či práve demokrati sú práve tiervorcovia. To sú takisto vojnovi ja strí.

SPEAKER_00 34:30

Len treba treba povedať, že demokrati nemajú až takatívny, antieurópsky náboj, ktorý je vidieť u amerických republikánov. Áno, áno, dobre.

SPEAKER_01 34:43

Ešte sa na záver si dajme taký zlatý knec z programu. Čerešníčku nátrete na Českej turke v tomto prípade zledujete, čo sa už niekoľňov a tej poslední dní teda výrazne odhráva v Sednej Českej republike, kde je tam tá spoločnosť mimoriadne polarizovaná. Teda kto pôjde na Sami, či Anry Báš s Prematkom, čo už aj odletili ráno, ale odletelaj Pr Pavel. A ako vy to vnímáte vôcene, je to taká zábava pre česky ľud.

SPEAKER_00 35:10

Podobne ako my tu sa na Slovensku radi hlásíme k nejakým politickým táborom alebo politickým stranám silám tak je to také v Česku. A ja si myslím, že patr Marinka sa ukázal ako mimoradne nešikovný politik, nápoň ho už otvorený kritizuje aj jeho politický tutor, bývalý prezident Václav Klaus, ktorý teda nejakým spôsobom verejný viedrenak nepodporuje. A já si myslím, že Andrej Babíš ako taký má dostatok politických skúseností, aby vedelo, že nie je to úplne šťastné, ako keby ten vládny tábor komunikuje s Petrom konky.

SPEAKER_01 35:50

A toho tak ruky preč by som dokášá.

SPEAKER_00 35:54

Vieš, že na tom nemá čo získať.

SPEAKER_01 35:56

To nie sa dovolíte ráno a tlačovej besede povedal, že ja nekomunikujem s úradom prezidenta, to je vec ministerstva zahraničných prípok.

SPEAKER_00 36:03

A múdro robí, pretože tým nemá čo získať takýchtožomyšich vojná. Naopak. Oni nechávajú vyznieť Petra Pavla ako úspešného politika on bol úspešný, mega rýchlo na ústavnom súde v plne.

SPEAKER_01 36:17

To bolo tiež veľmi sporné, tak to ústavný súd ešte v živote nerozol rýchlo.

SPEAKER_00 36:23

Áno, ja nie idem teraz analyzovať ten rozok, ale on umožnil získať. Keby sa vláda správala voči Petrovi Pavlovi inak, nesnažila sa ho vyszankovať samovitu v Ankare, tak on by nesiahol po takomto nástroji a je výťaz v tomto prípade, pretože mu dal za pravdu ústavný súd jednoducho vláda pomáha Petrovi Pavlovi získať legitimitu a popularitu u tej časti verejnosti, ktorá teda nefandí práve v Andrahu Bášku.

SPEAKER_01 36:56

Ale faktom je, že prezident Petropável sa nezúčastní nejakých výraznejších a významnejších rokovaní. V podstate Andrej Babič nespovedal, že on je ten hlavný negociátor vyjednávač v rámci. Preto. Keď si to Petr Pavel nárokoval, stále to tak to bolo, tak predsa je to ústavná zvyklosť, nie je to ústavný zákon. To znamená, že boli tie argumenty dostatočne silné, že vieme si zvyklosti vôbec vynucovať.

SPEAKER_00 37:25

V tom, ako to posudil ústavný súd.

SPEAKER_01 37:28

Tento posudil, že áno. Že ho majú zobrať, no ale aj tak sa niečoho nezúčastní.

SPEAKER_00 37:33

Berte ho. Čiže je to individuálny, či už lajský alebo právny názor. Podobne ako na Slovensku máme množstvo právnych názov, napríklad, že čo môže a nemôže byť súčasťou referenda, tak tu máme množstvo politikov a aj lajská verejnosť. A teda aj právna obec svoj názor na to, že či malá vláda povinnosť zobrať svojho prezidenta na medzinárodný politický samit.

SPEAKER_01 38:01

Za Slovensko ide prezent Pelíny, ale všetci sa zhodli a myslím, že bolo okolo toho veľké ticho. To znamená, že skutočne tá veľká zhodna tam prišla. Myslíte si, že to bude sa ešte ďalej stupňovať. Památme si, že pedra Macinka začal v podstate veľmi výrazne antikovať voči prezidentovi, keď Filipa Turka nechcel vymenovať za ministra. Potom boli tam tie SMSky, nejaké nešťastné vyjadrenia, nejaké uniknutá konverzácia. Bude sa to stupňovať ďalej podľa vás?

SPEAKER_00 38:28

Myslíš, že to v tomto móde bude pokračovať, lebo pri všetko útie k Filipovi Turkovi alebo Petrovi Macinkovi. To nie sú osobnosti, ktoré by zbierali poučenia sa. Na rozdiel od Andraja Báčiša, ktorý má obrovské politické skúsenosti, tiež vstupoval do politiky s nejakými predstavmi z prostredia biznisu a tiež musel pôbe sať rôzne svoje hrany, tiež naberal obrovské politické skúsenosti a vie, kedy je lepšie, buď niečo prenechať mlčaním alebo k niečo musia nevyjadriť. Oni robia presný pravý opak a potom to dopadá tak, že jednoducho celá tá situácia vyznieva ako dobrá česká komédia, kde Petr Pavel vyznie ako taký ten tatičkovský, a on je ako taký dva nesplatný chlapci.

SPEAKER_01 39:20

Sociálne siete najmä tie české servery, sú to hodné už teda.

SPEAKER_00 39:23

To už česká nároka ktorá nič neušetrí, oni sú tvornejšie.

SPEAKER_01 39:28

My si, keď podobná situácia bola u nás medzi napríklad predkou Čaputov a prémom Ficom, tak by to bolo takisto. Tak bola veľká vec. Tak možno zájmen, na žádnej za filozofie, pomáhať takéto niečo motoristom.

SPEAKER_00 39:40

Nepomáha, neukazuje sa to ani na číslach. Oni sa dostali aj s tým prekvapením do poslanskej sneovne. Ono tie ich preferencie neboli nako presvedčení. Boli tam niekde medzi 3, ak si dopometám, že dali tú šest, myslím, v tých voľbách, ale nie je to podľa mňa udržateľné. A to je prosto ten problém, že udržať protestného voličia nie je jednoduché. Protestný volič je veľmi úcokách volatilny, že on si prosto vyberá od jedných voľbách k druhým, alebo sa veľmi rýchlo z neho môže stať nevolič. A ja sa oprimne ani nečudujem, že pri takejto nejakej politickej stratégii jednoducho nie sú schopní si motoristi udržať práve svoj vlastný voličov.

SPEAKER_01 40:32

Počkame si ako dopadne celý sumit z pohledu Čejske republiky. Ja si myslím, že ešte to budú teda české média masívne zásobovať voličov, ale čitateľov týchto stránk. Mojni boloslavek, polipol traži univerziti. Ďakujem, že ste prišli a takto liši sa na budúce.

SPEAKER_00 40:46

Ďakujem pekne za pozovanie a pekne, zvyšok da vidia.